Keď niečo nové tvoríme, takmer vždy sa pozrieme na to, ako to robí nikto iný. Je to jedno o čo ide – o písanie knihy, maľovanie trička alebo modelovanie sochy. Existujú postupy a pravidlá, ktoré tvorbu uľahčujú. Sú postupy a návody, ktoré sú odporúčané a má zmysel sa nad nimi zastaviť a mnohé aj prevziať. To čím sú diela jedinečné, je osobný vklad autora. Takéto dielo vždy upúta a nájde si svojich obdivovateľov a fanúšikov.
Otázkou jedinečnosti osobného štýlu tvorby som za začala prvý krát podrobnejšie zaoberať pri vyučovaní paličkovania. Nepáčilo sa mi, keď som videla húfne fotiť predlohy, na ktoré má autor autorské právo. Všetkých, ktorých som učila som vždy viedla a aj vediem k tomu, aby do svoje tvorby – aj v prípade keď ide o relax, vkladali seba.
Ono sa nám vždy všetko rovnakou mierou aj vráti. Vlastné návrhy sú vlastné návrhy. Nad vlastným návrhom sa treba zastaviť – a to už je prvá známka spomalenia a náznak relaxu. Do vlastného návrhu patrí, to čo mám rada a čo sa mi páči :-) To vo výsledku z hotovej práce aj vyžaruje a robí autorovi radosť .
Iný level už je radosť vlastnou tvorbou rozdávať. Verte mi, je to oveľa silnejšie ako premaľovať na tričko motív stiahnutý z internetu. To stojí za to zažiť. Slovenské autorské výrobky už dávnejšie mávajú na lístkoch nápisy ako : „Vyrobené na Slovensku s láskou“ Všetci, čo tvoríme vieme, že ten nápis je pravdivý.
Vlastný štýl tvorby je ako „vyvarované dieťa“. Usmieva sa a šíri to čo sme do neho vložili ďalej. Je v ňom kus z nás, hovorí našou rečou. Myslím si, že určite má zmyslel venovať sa jeho pestovaniu.
Nedávno som videla čísla, ktoré hovorili o tom aké profesie v budúcnosti nahradia technológie. Úplne na konci boli s 2% – módne návrhárky a návrhári . Originalita a vlastný štýl nie je ľahko nahraditeľný. Má zmysel venovať sa mu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára