Hodváb a jeho čaro

Na hodvábe ma upútal pocit, ktorý som z neho mala.Hodváb mám vo svojej blízkosti už pár rokov. Dlho som nosila len hodvábne šatky a šály. Vôbec ma nenapadlo obliecť sa do neho. Až raz … Ako tak skúšam hodváb „naživo“ začínajú sa mi vybavovať útržky informácií typu, že nosenie hodvábu má liečivé účinky, že vlastne kokon priadky morušovej, z ktorého sa hodváb vyrába je prírodný obal obsahujúci  veľa účinných antibakteriálnych látok aby ochránil budúceho motýľa.

Správne farby majú na človeka liečivé účinky, keď si vyberieme  svoje osobné. Hladiaci efekt, ktorým hodváb pôsobí na pokožku má tiež pozitívny vplyv. Všetko do seba zrazu zapadlo. Tieto detaily  a hlavne nový pocit, ktorý som z hodvábu mala ma priviedli k tomu, že som hodváb začala nosiť. Hodvábu je veľa druhov, informácií o týchto rozličných druhoch už menej.

Preto píšem o  7  druhoch hodvábu, ktorých som zatiaľ mala možnosť dotknúť sa. Verím, že si vyberiete  z hodvábu pre Vás ten pravý a že si ho zamilujete. Hodváb okrem príjemného nosenia môže priniesť aj pohodový relax – maľovanie hodvábu. Aby po maľovaní hodváb zostal príjemný a hladivý, je treba si vybrať správne farby / o nich píšem v článku na linke TU/ a už stačí iba nechať sa okúzľovať jeho čarom. A teraz ten popis druhov hodvábu:

Pongé

Pongé je asi najznámejšie zo všetkých druhov hodvábu. Je to ľahká, jemná hladká látka. Pongé 5 je mierne priesvitné. Mierne priesvitné je priesvitné asi tak, že keď pod hodvábnu vitráž z tohto hodvábu vložíte obrázok s jasnými obrysmi – vidíte kontúry obrázka tak jasne, že sa dajú obtiahnuť . Ponge 6 je priesvitné o čosi menej – ale tiež je to veľmi jemná a tenká látka. Pongé má plátnovú väzbu a veľmi nízku hmotnosť. Zo všetkých druhov hodvábu je cenovo najdostupnejšie, preto sa asi používa najčastejšie. Je dosť ľahko krčivé.

Táto jeho vlastnosť sa dá aj využiť. Keď vyperiete šál Pongé napríklad rozmer 180 x 90 cm a necháte ho voľne uschnúť – získate jemnú látku prírodnej bielej farby s prirodzene pokrčeným vzhľadom, ktorá sa do využiť ako šál alebo dekoratívny záves na okno. Použiť ho ako záclonu niektoré zdroje neodporúčajú, pretože je veľmi jemné a ostré slnko by ho mohlo prepáliť. To ale asi nemysleli našu zemepisnú šírku. Ideálne využitie: šatky, šály, štóly, pareo, závesy.

Habotai

Habotai má plátnovú väzbu a vyššiu hmotnosť ako Pongé. Je to hrubšia, pevná a nepriesvitná látka. Bežne dostupné je Habotai 8 a 10. Habotai nevytvára splývavý efekt. Je hrubšie ako Pongé oveľa ľahšie sa z neho šije. Habotai je ľahko krčivý. Je vhodné na blúzky aj šaty, kde sa nevyžaduje splývavý efekt. Z tohto materiálu ako polotovary často šité kravaty, motýliky a blúzky.

Šifón

Šifón je priesvitný a veľmi jemný. Pripomína pavučinu alebo záclonu. Mne pripomína šály, ktoré sa nosili v 20-tych rokoch minulého storočia – taká absolútna nostalgia. Vešať ho ako záclonu neodporúčam – naťahuje sa presne ako pavučina a chytá na seba všetko, čo mu je nablízku. Preto je ideálny pre plstenie. Vlnu na seba viaže úžasne.

Krepsatén

Krepsatén je to pevná látka podobná saténu. Z lícnej strany je lesklá, z rubovej strany je matná. Štóly a šály z krepsaténu sú elegantnejšie ako z ktoréhokoľvek iného druhu hodvábu. Veľmi elegantné sú z krepsaténu aj kravaty. Vďaka pevnosti sa z tejto látky veľmi dobre šije. Látka nemá splývavý efekt.

Krepdešín

Krepdešín je ľahká, pevná a splývavá látka s krepovým povrchom. Je takmer nekrčivý. Vďaka plátnovej väzbe s veľkým množstvom vlákien výborne absorbuje farbu a farba na ňom krásne vynikne.  Medzi šifónovým a krepdešínovým šálom v rovnakom odtieni je veľký rozdiel práve vzhľadom na hustotu a väzbu obidvoch látok. Krepdešín vypadá oveľa sýtejšie zafarbený ako šifón.

Krepžoržet

Krepžoržet  je ľáhký, jemný a trochu priesvitný. Má plátnovú väzbu a krepovú štruktúru takmer bez lesku.  Pripomína mi šifón – ale je oveľa (viac krát oveľa) hrubší.

Buret

Buret je látka s hrubším povrchom, veľmi príjemná na nosenie. Je vytvorená z vlákien, na výrobu ktorých použili najvrchnejšie a najspodnejšie časti kokonu – vďaka čomu obsahuje veľa antibakteriálnych látok. Tieto látky pôsobia liečivo a protizápalovo i na ľudskú kožu. Látka je matná, tkaná v plátnove väzbe.

Rôzne hrúbky, hustoty a väzby ktorými sú hodvábne látky tkané ovplyvňujú to ako veľmi alebo málo nasajú do seba farby. O farbách na hodváb píšem v kategórii farby Jacquard

eBook zdarma - "6 tipov ako s kreatívnym diárom ušetriť čas a uľahčiť si svoju prácu"

Kreatívnydiár môže pri návrhu nového projektu znamenať: “polovica práce je hotová”

Kreatívny diár je miesto, kde si môžete uložiťsvoje nápady, nákresy a návrhy alebo myšlienkové mapy. Podstatné je, že sú v zhmotnenej forme. Je to ako archív Vašich nápadov a myšlienok, ktorý Vám môže veľmi uľahčiť život, ušetriť veľa energie aj času.

Ako putujeme našimi dňami, žijeme niekedy viac, niekedy menej vedome. Pre niekoho je dôležitý cieľ a pre niekoho cesta.  Všetko čo nás stretá nás súčasne učí. Mali by sme mať na pamäti, nech už sa deje čokoľvek, že máme smer, ktorý sme si vybrali.  Plánujeme svoje cesty, mapy aj sprievodcov.  A máme za svoj smer aj zodpovednosť.

Sprievodcom, ktorý zastupuje Vás osobne a vždy hlasuje za Vás a Vašeplusy je Kreatívny diár.  To čo je v ňom zachytené ste Vy, Vaše nápady, Vaše dni a Vaše myšlienky. Je to Váš priateľ a Váš spoločník. Sú v ňom Vaše myšlienkové mapy a hlavne Vaša KREATIVITA. Stojí za to ctiť si svoje myšlienky, ukladať si ich a keď je to treba, aj pretriediť. 

Fotografia ako zdroj inšpirácie

Fotografia zachytáva vzácne momenty, okamihy, udalosti aj naše nálady. Pripomína nám vzácne chvíle alebo dokumentuje to, čo sme videli a zažili. Všetci máme veľa fotografií – dnes už väčšinou na hardiskoch počítačov alebo na USB kľúčoch. Ešte pred 10 – 20 rokmi si fotografie ľudia dávali vyrobiť a mali ich v ruke, mohli sa z nich tešiť a užiť si svoje spomienky intenzívnejšie.

Fotenie ako koníček

V našej rodine je fotenie koníček všetkých. Fotografie a momentky máme takmer všade. Je to zásluha predovšetkým môjho muža. V pôrodnici som mala ako jediná mamička na stolíku v rámiku fotografiu dieťaťa, ktoré bolo na svete asi tak 20 hodín. Keď sme sa vrátili z dovolenky, bola skôr v zbierke zarámovaná fotografia ako vybalené všetky veci. Ja som nebola ten, kto letel do Fotolabu.

Fotka ako základ obrazu

Za posledné roky som si zvykla fotiť aj ja. Často si fotím momenty, situácie alebo vzory, ktoré ma zaujmú. Niekedy fotím aj plánovane – už vopred mám plán, či budem fotografiu tlačiť na bavlnu alebo organzu  alebo ju prenesiem do obrazu Powerprintom.Obrazy s fotografiami detí robia aj na kurzoch ženy najradšej.

Fotografia ranného mesta je základ koláže, ktorá je na obrázku. Mesto ale bolo treba fotiť ráno o piatej – aby bolo ulica prázdna. Fotografiu som preniesla programom do perokresby.

Fotografia zo starej zbierky je základom poštovej známky starej mamy Margitky. Pôvodná fotka je oskenová a prenesená programom do sépie. Fotopostup nájdete na linke TU.

Fotka ako „ vohřejváček na zimu“

Milých momentov máme okolo seba možno viac ako dokážeme vnímať. Mali by sme si ich užiť a uchovať – fotografia nám v tom pomôže. A tak vezmite mobil, foťák – čokoľvek čo máte poruke –  foťte a svoje fotky si užite. Oslávite tak svoje pekné chvíle. A keď Vám na ne náhodou padne zrak, až budete mať zlý deň – možno sa práve vďaka nim dokážete zastaviť a usmiať.

Tvorenie s deťmi – môže to byť pre dieťa motivácia?

Keď syn nastúpil do prvej triedy a mali sme pred sebou písanie čiarok, koliečok a fajok všetkých tvarov, mala som z toho obavy. Predškolskej príprave sme sa venovali aj doma – nechcela som to nechať iba na škôlku.  Tušila som čo nás čaká. Vedela som, že si musím pripraviť niečo čo si dáme každý deň ako odmenu, aby sme predišli trucovaniu.

Ako vznikla Dinosauria

Spoločné tvorenie mal vždy rád, tak som vsadila na túto kartu. Práve v tom čase som narazila na článok, ako sa vyrába domček pre bábiky. Doma sme mali práve všade gumené dinosauri. Pred spaním sme namiesto rozprávok čítali, že dinosaurus žil v období …. Tak bolo pre nás celkom prirodzené, že namiesto domčeka pre bábiky vyrobíme jaskyne pre dinosaurov. Už zostávalo len vymyslieť kde to bude – voľba padla na zásuvný perinák v detskej izbe.

 Základné kamene

Perinák sme vyložili najskôr igelitom a potom kartónom – aj po stranách. Vedela som, že to idem robiť Powertexom a perinák je drevený – tak preto aj igelit. Pripravili sme si podklad, staré zelené tričká a vyskúšali sme, ako by nám to sedelo. Z vychádzky sme si priniesli kamene a piesok a mohli sme začať. Skoro každý deň po úlohách sme skúšali a lepili tužidlom. Dinosauria splnila svoj účel. Úlohy nám išli ako tak bez trucovania vďaka tomu, aby sme sa mohli ísť čím skôr hrať „Dinosauriu“.

 V krajine fantázie

V našej Dinosaurii žije pekár, učiteľ, bankár, Krúgovci. Zdroj vody je vyhasnutá sopka s jazerom. Každý má svoju jaskyňu a bankár má dokonca skriňu na kamene, ktorými sa platí. Pekár pečie každé ráno rožky s vanilkou v peci urobenej z natuženej krabice a piesku – samozrejme pre celú krajinu. Krúgovci len čo vstanú idú do školy, kde ich čaká pán učiteľ. Tento rok sú už v 2.A. Všetko zvládajú v perináku, akurát na telocvik si vybehnú po celej izbe.

Inšpirácia Krúgovcami

Krúgovci je kreslená rozprávka o jaskynných ľuďoch, ktorí kreslili na steny jaskýň a spávali na jednej kope, aby boli v bezpečí. Okraje perináka som vyložila tmavozeleným tričkom a maľovať sa na to už veľmi nedalo. Do toho nám prišlo pod ruku sito, ktorým som kedysi robila ručný papier. Syna to tak nadchlo, že urobil asi tri ďalšie sitá a kým všetky vyskúšal, mali sme vyrobené tapety z ručného papiera. A hlavne – už sa dá kresliť na steny.

Dinosaurov vystriedalo lego. Našu Dinosauriu ešte  stále  máme a občas, keď si potrebujeme vylepšiť náladu sa zahráme. Už nepracujem stále doma tak, ako na začiatku. Ale v skrini sú vždy poruke jedno tužidlo a rukavice na doma, pre prípad že by nás to znovu pochytilo.